Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 109
TÝŽDEŇ: 2496
CELKOM: 318439

ZMO

Logo ZMO

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

vsdp. Mons. František Richard Osvald

 

Na fare je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca pôsobenie Jána Palárika ako farára, literáta a významného bojovníka za práva Slovákov. V druhej časti pamätnej tabule je zároveň spomenuté, že v Majcichove sa nezabúda ani na to, že v rokoch 1876–1880 bol v Majcichove kaplánom František R. Osvald, a to za pôsobenia tridsiateho majcichovského farára Jozefa Fridricha (1870–1907), po ktorom zostal v kostole omšový kalich. Aj Fridrichove telesné pozostatky odpočívajú na majcichovskom cintoríne.
Pokiaľ ide o majcichovského kaplána Františka R. Osvalda, kňaza ostrihomského arcibiskupstva, vo farskom archíve sa nachádza menovacia listina dominikánskeho provinciála Rakúsko-uhorského impéria F. Mikuláša Holla zo dňa 4. júla 1878, ktorým ho menuje za direktora Ružencového bratstva v Majcichove.
 
Škoda, že na fare z tohto obdobia neexistuje Historia domus, odkiaľ by sme sa určite o týchto významných kňazoch našej arcidiecézy dozvedeli viac. Monografia Majcichova len štatisticky uvádza mená ďalších kaplánov: Jozef Brázda, Juraj Holček, Martin Čulen, Michal Fandl, Jozef Rákoczy, Ľudovít Czaudt a Anton Brázda.  Ďalej sa vo farskom archíve sa nachádza len list Dr. Ambróza Lazíka, generálneho vikára biskupa Dr. Pavla Jantauscha, trnavského apoštolského administrátora, ktorý 20. júla 1937 oznámil majcichovskému dekanovi a farárovi Konštantínovi Hurbanovi (ktorý je, mimochodom, tiež pochovaný na majcichovskom cintoríne), že od 1. 7. 1937 je v Majcichove zrušená kaplánska stanica.
 
Z majcichovskej kaplánky bol Osvald pravidelným prispievateľom do Blahovho kňazského homiletického časopisu Kazateľ, do ktorého prispieval už od roku 1874.
 
Od roku 1881 začal Osvald sám ako majiteľ a zodpovedný redaktor spolu s mnohými spolupracovníkmi v tlačiarni dedičov Jozefa Škarnicla v Skalici vydávať v mesačných dvojhárkových číslach časopis pre katolícke duchovné rečníctvo pod názvom Kazateľňa.Počas jeho 37-ročnej existencie bol farárom v Teplej pri Banskej Štiavnici (1880–1917). Osvaldove zásluhy o homiletický časopis a na hlásaní Božieho slova na Slovensku výslovne spomenul i ocenil ostrihomský arcibiskup, ktorý ho najskôr menoval v roku 1895 za cirkevného cenzora a v roku 1907 za farára a škôldozorcu ľudových škôl banskoštiavnického okresu. V pozdravnom liste k životnej sedemdesiatke v roku 1915 bývalý spolupracovník Kazateľne ostrihomskýarcibiskup, kardinál Dr. Ján Černoch, pripomína, že Osvald presiahol hranice diecézy a jeho práca pri hlásaní Božieho slova je celonárodne známa.

Vyzdvihol to vo svojom menovacom dekréte i pápež Benedikt XV., ktorý Osvalda menoval 26. 10. 1921 pápežským protonotárom.

František R. Osvald bol v roku 1916 vymenovaný za trnavského sídelného kanonika, a tak v nasledujúcom roku opúšťa svoju faru a odchádza do Trnavy, kde sa 21. marca 1919 stáva po vyhnaní maďarských biskupov zo Slovenska po vzniku ČSR, ostrihomským generálnym vikárom a správcomtej časti Ostrihomského arcibiskupstva, ktorá zostala mimo územia Maďarska, až do roku 1922, kedy po zriadení Apoštolskej administratúry trnavskej odovzdáva svoj úrad do rúk jej novovymenovanému administrátorovi Dr. Pavlovi Jantauschovi, ktorý bol v roku 1925 vysvätený za titulárneho biskupa.

František Richard Osvald zomrel 14. apríla 1926 v Trnave, kde je aj pochovaný.